Veronika Jamrichová – sochařka z Ružomberoku

Veronika Jamrichová  Veronika Jamrichová  Veronika Jamrichová  Veronika Jamrichová  Veronika Jamrichová  Veronika Jamrichová  Veronika Jamrichová  Veronika Jamrichová  Veronika Jamrichová  Veronika Jamrichová  Veronika Jamrichová  Veronika Jamrichová  Veronika Jamrichová  Veronika Jamrichová  Veronika Jamrichová  Veronika Jamrichová  Veronika Jamrichová

1. Jak jste se dostala k sochařině?

Kresleniu a tvorivým činnostiam som sa venovala odmalička. Chodila som do ZUŠky celú základku a strednú. Tam sme väčšinou len kreslili a príležitostne sme modelovali menšie veci. Raz som tam ale videla jedného kluka, ktorý modeloval hlavu a mňa to úplne fascinovalo. Tým, že to bola skutočná hmatateľná vec v životnom merítku, ktorá reálne fungovala v priestore, zanechalo to vo mne veľmi silný dojem. No a odvtedy som to mala v hlave, že to chcem skúsiť. To som mala asi 12 a prvú bustu som urobila v 16tich.

2. Takže to by vlastně váš dětský sen…

Sochárstvo nebolo mojim detským snom, ale postupom času sa ním stalo. Takže to bol skôr môj pubertálny sen :).

3. Má u vás v rodině výtvarné umění nějakou tradici?

Áno, mama je zubná technička, takže vo svojej práci potrebuje výtvarné cítenie a modelačnú zručnosť. Akurát robí všetko vo veľmi malom merítku na rozdiel od sochárstva. Mamin brat, teda môj ujo, sa tiež zo záľuby venuje maľovaniu a vyrezávaniu z dreva. Bratranec robil keramiku, druhý rezbárstvo. Stará mama robila výšivky a háčkované dečky na vysokej estetickej úrovni. Takže áno, dá sa povedať, že výtvarné umenie má u nás nejakú tradíciu.

4. Studovala jste 3D sochařství na Slovensku, co si pod tím má laik představit? Je to jen počítačová animace bez toho, aniž by sochař sáhl rukou na hlínu?

Nie, to určite nie. Presný názov ateliéru v ktorom som študovala bol Ateliér slobodnej kreativity - 3D - Socha. Názov 3D mal vypovedať hlavne o tom, že v ateliéri sa robili priestorové objekty alebo sa s priestorom nejakým spôsobom pracovalo. Robilo sa teda všetko od realistického modelovania podľa modelu cez voľnú plastiku a sochu, objekty, inštalácie, performance, video - art, a tiež animácie, ktoré ale neboli jedinou náplňou ateliéru.

5. Je rozdíl mezi pedagogy v Čechách a na Slovensku? V jejich přístupu třeba…

Hm, nejaký rozdiel tam asi bude už len vzhľadom na fakt, že celkovo mentalita ľudí v Čechách a na Slovensku, aj keď má veľa spoločného, je trochu iná. Nechcem tu ale urobiť nejakú všeobecnú charakteristiku rozdielnosti ich prístupu, lebo v Čechách som mala iba jedného profesora.

6. Kterého ze všech vašich profesorů jste měla nejraději a proč a kterého nejvíc uznáváte a proč?

No, tak vždycky som mala najradšej toho profesora, u ktorého som práve študovala. Takže na Slovensku v Košiciach na Fakulte Umení to bol prof. Juraj Bartusz a v Prahe na AVU to bol prof. Jan Hendrych. Ich prístupy boli dosť rozdielne a každého z nich som uznávala hlavne preto, že robili kvalitné umenie v smere, pre ktorý sa rozhodli. Prof. Bartuzs robil všetko od figurálnej sochy cez voľnú plastiku, objekty, inštalácie, prerformance, akčné a konceptuálne umenie. Najradšej mám od neho sochu J. Jakobyho v Košiciach, sochu Andyho Warhola pred Múzeom moderného umenia v Medzilaborciach, záznamy rozhovorov s Egonom Bondym, variabilné plastiky.

Od prof. Hendrycha mám najradšej jeho figurálnu plastiku, väčšinou sú to sochy žien pripomínajúce praveké venuše. Sú zoštylizované a zjednoduchšené, miestami trochu karikatúrne, bez zbytočných popisných detailov. Majú blízko k sochám od Marina Mariniho, ktorého diela som mala možnosť navštíviť v jeho múzeu vo Florencii.

7. Vy jste taky byla na sympoziu v Chorvatsku. Co to bylo za projekt, jak dlouho jste tam byla a jací lidé tam s vámi pracovali?

Sympózium sa volalo Baska Glagolitic Path, uskutočnilo sa na ostrove Krk a malo viac ročníkov. Ja som tam bola roku 2008 na 10 dní s niekoľkými spolužiakmi z AVU. Okrem nás boli všetci Chorváti, celkom nás bolo asi 8. Pointou bolo vytvoriť chodník rámovaný písmenami hlaholskej abecedy, ktoré sme vysekávali do vápencových blokov. Šlo teda hlavne o pripomenutie hlaholiky ako prvého grafického systému slovanských jazykov a "Baščanskej ploče" ako najvýznamnejšej chorvátskej pamiatky napísanej v hlaholike.

8. Který materiál máte nejraději? Je to třeba mramor, když jste měla možnost být na stáži v Carraře?

No, najradšej...záleží z akého hľadiska a ako na čo. Každý materiál má svoju výpovednú hodnotu a špecifiká, ktoré ho predurčujú ako materiál vhodný na určitú vec. Nie každý materiál je vhodný na všetko. Je ale pravda, že carrarský mramor je naozaj výnimočný  vďaka svojmu prírodnému pôvodu, pevnosti ale zároveň krehkosti a transparentnosti. Je obzvlášť vhodný pre figurálnu sochu, ale priamo úmerne tomu je aj náročný na spracovanie.

9. Na čem teď pracujete?
To je tajomstvo :).

KDO JE: Veronika Jamrichová

Dátum a miesto narodenia: 30. 11. 1983, Ružomberok, SR

Vzdelanie:

  • 2007 – 2012 – Akademie Výtvarných Umění v Praze, Ateliér figurálního sochařství prof. Jana Hendrycha
  • 2012 – Pedagogické minimum – Pedagogická Fakulta Univerzity Karlovy v Praze
  • 2003 – 2007 –  Fakulta Umení  Technickej Univerzity v Košiciach, Ateliér slobodnej kreativity – 3D – Socha prof. Juraja Bartusza

Stáže: 2012, letný semester – Taliansko, Accademia di Belle Arti di Carrara – práca s carrarským mramorem

Sympoziá: 2008 – Chorvatsko, Krk – Baška glagholitic Path

Výstavy:

  • 2004 – Prieskum – Prieskumy, Považská galéria umenia, Žilina
  • 2009 – Figurama, Staroměstská radnice, Praha
  • 2010 – Figurama, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica
  • 2010 – Intersalon, Sladovna Písek, Písek
  • 2010 – Intermezzo, Galerie Diamant – S.V.U. Mánes, Praha
  • 2012 – Figurama, FA ČVUT, Praha
  • 2012 – Dotyky – Stará radnica, Bratislava
  • 2012 – Diplomanti AVU, Národní galerie - Veletržní palác, Praha

Jazyky: angličtina, italština